Generálna audiencia Svätého Otca: Všetci sme povolaní ku svätosti

Vatikán 19. novembra (RV) Krásne slnečné počasie privítalo dnes pápeža Františka na Námestí sv. Petra spolu s početnými pútnikmi z celého sveta, ktorí sa prišli zúčastniť na generálnej audiencii. Medzi prítomnými nechýbali ani pútnici zo Slovenska. Svätý Otec aj dnes pokračoval v cykle katechéz o Cirkvi, pričom sa zameral na tému: všeobecné povolanie ku svätosti.

Ešte pred samotnou katechézou zazneli slová z Prvého listu sv. Petra (1,14-16): «Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý‛.» Svätý Otec veriacim následne objasnil, že všetci, bez ohľadu na životný stav, sme povolaní stať sa svätými: „Je to práve žijúc s láskou a obetujúc vlastné kresťanské svedectvo v každodennej činnosti – tak sme povolaní stať sa svätými. Každý v podmienkach a v životnom stave, v ktorom sa nachádza.“ Svätosť však nemôžeme dosiahnuť vlastnými silami, pretože je darom od Boha. Pápež František veriacim ponúkol aj niekoľko praktických príkladov, ako sa dá prostredníctvom každodenných malých krokov napredovať na ceste k svätosti.

Po katechéze Svätý Otec vyslovil dva apely. Prvý súvisí s dramatickou situáciou vo Svätej zemi, ktorá sa ešte viac vyhrotila po včerajších útokoch na synagógu v Jeruzaleme. Útok si vyžiadal päť obetí a šesť zranených. Svätý Otec reagoval týmito slovami:

„So znepokojením sledujem alarmujúci nárast napätia v Jeruzaleme a v iných oblastiach Svätej zeme, s neprijateľnými epizódami násilia, ktoré nešetria ani len miesta kultu. Osobitne sa modlím za všetky obete tejto dramatickej situácie, ako aj za všetkých, ktorí trpia jej následkami. Z hĺbky srdca sa obraciam na zúčastnené strany s výzvou, aby sa skoncovalo so špirálou nenávisti a násilia a aby sa urobili odvážne rozhodnutia vedúce k zmiereniu a pokoju. Budovať pokoj je ťažké, no žiť bez pokoja je trápením!“

Druhý apel vyslovil Svätý Otec v súvislosti s nastávajúcim dňom modlitieb za kontemplatívne rády:

„V piatok 21. novembra, v deň liturgickej spomienky Obetovania Panny Márie, budeme sláviť Deň ‚pro orantibus‛, venovaný klauzúrnym rehoľným komunitám. Je to vhodná príležitosť k tomu, aby sme ďakovali Pánovi za dar mnohých osôb, ktoré sa v kláštoroch a pustovniach oddávajú Bohu v modlitbe a v činnom tichu, pričom mu priznávajú ten primát, ktorý patrí jedine jemu. Ďakujme Pánovi za svedectvo klauzúrneho života a nenechajme ich bez našej duchovnej a materiálnej podpory, aby mohli plniť túto tak dôležitú misiu.“

*

Plné znenie katechézy:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Veľkým darom Druhého vatikánskeho koncilu bolo obnovenie vízie Cirkvi, založenej na spoločenstve a znovuobnovené porozumenie princípu autority a hierarchie v tejto perspektíve. Toto nám pomohlo lepšie pochopiť, že všetci kresťania, keďže sú pokrstení, majú rovnakú dôstojnosť pred Pánom a sú spojení tým istým povolaním, povolaním ku svätosti (porov. Lumen gentium, 39-42). Opýtajme sa teda: V čom spočíva toto univerzálne povolanie byť svätými? A ako ho môžeme uskutočniť?

V prvom rade musíme mať na mysli, že svätosť nie je niečo, čo si zabezpečíme sami, čo dosiahneme našimi vlastnosťami a schopnosťami. Svätosť je dar, je dar, ktorý nám dáva Pán Ježiš, keď nás privádza k sebe a zaodieva nás sebou samým, robí nás takými, ako on. V Liste Efezanom apoštol Pavol potvrdzuje, že «Kristus miluje Cirkev a vydal seba samého za ňu, aby ju posvätil» (Ef 5,25-26). Vskutku, svätosť je tou najkrajšou tvárou Cirkvi, jej najkrajšou tvárou: znamená znovuobjaviť seba samých v spoločenstve s Bohom, v plnosti jeho života a jeho lásky. Chápeme teda, že svätosť nie je výsadou iba niekoľkých: svätosť je dar, ktorý sa ponúka všetkým, nikoho nevylučuje, a týmto spôsobom tvorí rozoznávajúci znak každého kresťana.

Toto všetko nám umožňuje chápať, že na to, aby sme boli svätí, sa nepotrebujeme stať za každú cenu biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi… Nie. Všetci sme povolaní, aby sme sa stali svätými! Niekedy mávame pokušenie domnievať sa, že svätosť je rezervovaná iba tým, ktorí majú možnosť odstupu od každodenných záležitostí, aby sa venovali výlučne modlitbe. To však nie je tak! Niekto si myslí, že svätosť znamená privrieť oči a tváriť sa ako na svätom obrázku, celkom tak… Avšak toto nie je svätosť. Svätosť je niečo väčšie, hlbšie, čím nás obdarúva Boh. Ba viac, sme povolaní stať sa svätými životom lásky a osobným vydávaním kresťanského svedectva práve uprostred každodennej činnosti. Každý v podmienkach a v životnom stave, v ktorom sa nachádza.

Si zasvätený, si zasvätená? Buď svätým v radostnom prežívaní svojho darovania sa a svojej služby. Žiješ v manželstve? Staň sa svätým láskou a starostlivosťou o svojho manžela či manželku, tak, ako sa Kristus zachoval voči Cirkvi. Si pokrstený a nie si ženatý? Staň sa svätým čestným a kompetentným vykonávaním svojej práce a venuj čas službe svojim bratom. – «Otče, ja však pracujem v továrni… Ja som zas účtovník, stále medzi číslami, tam sa nedá stať svätým…» – «Dá sa to! Všade tam, kde pracuješ, sa môžeš stať svätým. Boh ti dá milosť stať sa svätým. Boh sa k tebe otvára, komunikuje.» – Vždy a na každom mieste sa môžeme stať svätými, to znamená, otvoriť sa tejto milosti, ktorá pôsobí v našom vnútri a privádza nás ku svätosti.

Si rodič alebo starý rodič? Staň sa svätým tak, že budeš s chuťou učiť svoje deti alebo vnúčatá poznávať a nasledovať Ježiša. To si vyžaduje veľkú trpezlivosť. Byť dobrým rodičom, starým rodičom, dobrou matkou, dobrou starou matkou, to si vyžaduje veľa trpezlivosti, a vďaka tejto trpezlivosti dôjdeme ku svätosti, cvičením sa v trpezlivosti. Si katechéta, vychovávateľ, či dobrovoľník? Staň sa svätým tak, že budeš viditeľným znakom Božej lásky a jeho prítomnosti pri nás. Tak vidíme: každý životný stav privádza ku svätosti, vždy! Doma, na ceste, v práci, v kostole, v tej chvíli a v tom životnom stave, v ktorom sa nachádzaš, je otvorená cesta k svätosti. Nestrácajte odvahu napredovať po tejto ceste. Sám Boh je ten, kto ti dáva milosť. A jediné, čo Pán žiada, je to, aby sme boli v spoločenstve s ním a slúžili bratom.

V tejto chvíli si každý z nás môže trochu spytovať svedomie. Môžeme tak urobiť teraz, každý nech si odpovie vo vnútri, v tichosti: Ako sme doposiaľ odpovedali na Pánovo povolanie ku svätosti? Chcem sa stať trochu lepším, byť viac kresťanom, kresťankou? Toto je cesta ku svätosti. Keď nás Pán povoláva ku svätosti, nevolá nás k niečomu ťaživému, smutnému… Je to celkom inak! Je to pozvanie zdieľať s ním jeho radosť, žiť s radosťou a radostne obetovať každú chvíľu nášho života a tak z neho vytvárať dar lásky pre ľudí okolo nás. Ak tomuto porozumieme, všetko sa zmení a dostane nový zmysel, nádherný zmysel, zmysel denne začínať od malých vecí.

Uvediem príklad: Istá pani príde na trhovisko, aby nakúpila. Tam stretne susedku, nadviažu rozhovor a
keď potom príde aj na klebety, táto pani povie: «Nie, ja nebudem nikoho ohovárať». – Toto je krok ku svätosti, toto ti pomôže stať sa svätým.

Alebo, syn ťa doma poprosí, že sa chce s tebou rozprávať o svojich nápadoch. «Ach, som taký unavený, toľko som sa dnes narobil…». – «Usaď sa však a počúvaj svojho syna, ktorý to potrebuje!» – A ty si prisadáš a trpezlivo ho počúvaš… Toto je krok ku svätosti.

A ďalej: končí sa deň, všetci sme unavení, nuž a naša modlitba… «Poďme sa pomodliť!» – Toto je krok ku svätosti!

Príde nedeľa, ideme na svätú omšu, na sväté prijímanie, a neraz aj na dobrú spoveď, aby sme sa trochu očistili. Toto je krok ku svätosti.

A ďalej, je tu Panna Mária, taká dobrotivá, taká krásna, vezmem teda ruženec a modlím sa k nej. Toto je krok ku svätosti. A sú tu mnohé malé kroky ku svätosti…

Alebo, kráčam po ceste, vidím chudobného, núdzneho, pristavím sa, prihovorím sa mu, niečo mu darujem, toto je krok ku svätosti.

Tieto drobnosti, to sú malé kroky ku svätosti. Každý krok ku svätosti nás urobí lepšími ľuďmi, slobodnými od sebectva a uzavretosti do seba samých a otvorených voči bratom a ich potrebám.

Drahí priatelia, v Prvom liste sv. Petra sa nám predkladá nasledovné povzbudenie: «Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti. Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len z moci, ktorú uštedruje Boh, aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista. Jemu sláva a vláda na veky vekov» (1 Pt 4,10-11). Nuž, toto je pozvanie ku svätosti! Prijmime ho s radosťou a podporujme sa navzájom, pretože na ceste ku svätosti sa nekráča osamote, každý na vlastnú päsť, to veru nie. Ale kráča sa spoločne, v tom jedinom tele, ktorým je Cirkev, milovaná a posvätená Pánom Ježišom Kristom. Kráčajme s odvahou po tejto ceste svätosti. Ďakujem.

Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ

( TK KBS, RV zk, ml; pz ) 20141119024    Vytlacit clanok

Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141119024

Tento obsah bol zaradený v TK KBS. Zálohujte si trvalý odkaz.