Homília pápeža pred seniormi: Stretnutie mladých a starých tvorí budúcnosť

Vatikán 29. septembra (RV) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka, ktorú predniesol pri slávení Eucharistie na stretnutí seniorov na Námestí sv. Petra v nedeľu 28. septembra 2014 organizovanom Pápežskou radou pre rodinu pod názvom „Požehnanie dlhého života“.

„Evanjelium, ktoré sme si vypočuli, dnes prijímame ako evanjelium stretnutia medzi mladými a staršími; stretnutie plné radosti, plné viery a plné nádeje.
Mária je mladá, veľmi mladá. Alžbeta je stará, ale prejavilo sa v nej Božie milosrdenstvo a už šesť mesiacov s manželom Zachariášom čaká syna.
Mária nám aj pri tejto príležitosti ukazuje cestu: ísť navštíviť staršiu príbuznú, pobudnúť s ňou, samozrejme aj pomôcť jej, a zároveň a predovšetkým, učiť sa od nej, pokročilej vekom, múdrosti života.

Prvé čítanie je v pestrosti svojich vyjadrení ozvenou štvrtého prikázania: «Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!» (Ex 20,12). Niet budúcnosti pre ľud bez tohto stretnutia medzi generáciami, bez toho, aby deti s vďačnosťou prijímali svedectvo života z rúk rodičov. A vo vďačnosti za tých, ktorí ti dali život, je zahrnutá i vďačnosť za Otca, ktorý je na nebesiach.
Stretávame sa neraz s generáciami mladých, ktorí kvôli spletitým historickým a kultúrnym dôvodom prežívajú silnejším spôsobom potrebu stať sa nezávislými od rodičov, takmer sa «oslobodiť» od dedičstva predošlej generácie. Je to akoby moment spurného dospievania. Ak sa však potom neobnoví stretnutie, ak sa opäť nenastolí nová, plodná rovnováha medzi generáciami, výsledkom bude veľké ochudobnenie pre národ, a sloboda, ktorá bude v spoločnosti prevládať, bude falošnou slobodou, ktorá sa takmer bez výnimky vždy premení na autoritárstvo.

To isté posolstvo k nám prichádza z Pavlovho povzbudenia, ktorým sa obracia na Timoteja a prostredníctvom neho na kresťanské spoločenstvo. Ježiš nezrušil zákon rodiny a prechodu medzi generáciami, ale priviedol ho k naplneniu. Pán utvoril novú rodinu, v ktorej nad pokrvnými putami prevláda vzťah s ním a plnenie vôle Boha Otca. No láska k Ježišovi a Otcovi vedie k naplneniu lásky k rodičom, súrodencom, starým rodičom, obnovuje rodinné zväzky miazgou evanjelia a Ducha Svätého. A tak sv. Pavol odporúča Timotejovi, ktorý je Pastierom, a teda otcom spoločenstva, aby mal v úcte starších a príbuzných a povzbudzuje ho, aby to robil so synovským postojom: starší «akoby bol tvojím otcom», «staršie ženy ako matky» (porov. 1 Tim 5,1-2). Predstavený spoločenstva nie je dišpenzovaný od tejto Božej vôle, ba priam Kristova láska ho ženie, aby tak konal s ešte väčšou láskou. Tak ako Panna Mária, ktorá, hoc sa stala Matkou Mesiáša, cíti sa byť podnecovaná láskou Boha, ktorý sa v nej stáva telom, aby sa ponáhľala k staršej príbuznej.

Vráťme sa teda k tejto «ikone» plnej radosti a nádeje, plnej viery a plnej lásky. Môžeme si predstaviť, že Panna Mária počas svojho pobytu u Alžbety počula ju a jej manžela Zachariáša modliť sa slovami dnešného responzóriového žalmu: «Ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti… Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú… Až do staroby a do rokov šedivých, Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim» (Ž 71,5.9.18). Mladá Mária počúvala a všetko zachovávala vo svojom srdci. Múdrosť Alžbety a Zachariáša obohatila jej mladú myseľ. Neboli skúsení v materstve a otcovstve, veď aj pre nich to bolo prvé tehotenstvo, ale boli skúsení vo viere, so skúsenosťou Boha, zbehlí v nádeji, ktorá prichádza od neho. A toto potrebuje svet v každom čase. Mária vedela načúvať týmto starším rodičom, ktorí boli plní údivu, ich múdrosť sa jej stala pokladom a bola pre ňu cenná na jej ceste ženy, snúbenice a matky.

Takto nám Panna Mária ukazuje cestu: cestu stretnutia medzi mladými a staršími. Budúcnosť každého národa nevyhnutne predpokladá toto stretnutie: mladí dodávajú ľudu silu kráčať a starší túto silu utužujú pamäťou a ľudovou múdrosťou.

Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ